Pred pár dňami som bol vo Frankfurte (am Main, pre punktičkárov) na menšom workshope o výskumnom projekte financovanom EÚ. Program bol zostavený tak, že po skončení som mal dosť času na obed, prepravu na letisko bez stresu i menšiu časovú rezervu. Inokedy by môj návrat domov začal práve takouto postupnosťou, tentoraz to však bolo trochu inak. Príčinou bola výstava Privat v Schirn Kunsthalle Frankfurt a moja zvedavosť na umelecké vyjadrenie či zobrazenie súkromia – témy, ktorá ma zaujíma a ktorú obvykle vnímam z jej technickej či právnej stránky. Tak som obetoval obed a spiatočnú cestu začal návštevou výstavy.
Samotná výstava nie je nejako rozsiahla, ale premieta sa tam niekoľko filmov ako umeleckých diel k téme, plus na LCD paneloch sa striedajú rôzne obrazy, takže sa tam dá stráviť dosť dlhý čas. Necítim sa byť fajnšmekrom umenia, ale osobne ma výstava celkom zaujala – minimálne ako pripomenutie, čo všetko v bežnom živote vlastne patrí do súkromia, čo cudzím neukazujeme, resp. nechceme ukazovať. Čo si ako každodennú súčasťou nášho života už ani neuvedomujeme a asi aj preto sa k téme potreby súkromia u nás mnohí vyjadrujú dosť opovržlivo. V jednej sále boli napríklad len fotografie ľudí, ktorí zaspali vo verejnom dopravnom prostriedku, bola tam aj inštalácia spálne v stave, aký by sme cudzím nechceli ukazovať, ale ktorý bol realite rozhodne bližší ako sterilne pôsobiace fotografie z nábytkových katalógov …
Staré rodinné albumy, rodinné filmy zachytávajúce prvé kroky detí či rodinné oslavy, stará pani (matka fotografky) v negližé či pred zrkadlom keď si robí make-up, 16mm film o pôrode, na snímkach zachytené okamihy, kedy je človek na verejnosti ale bol by radšej keby sa nikto nepozeral (a preto si čupne za zaparkované auto). Internetovú súčasnosť reprezentujú trebárs zábery na tínedžerky ako sa v súkromí dievčenskej izby poloodhalené fotografujú mobilom či pózujú pred kamerou laptopu… Asi neprekvapí, že na výstave o súkromí je dosť nahoty – väčšinou však nejde o zobrazenie prejavov exhibicionizmu, ale o nahotu akú si človek dopraje v súkromí domova.
Zaujímavá výstava, odporúčam. Kto sa najbližšie 2 mesiace do Frankfurtu nedostane, môže si urobiť predstavu na základe krátkeho filmu, ktorý okrem rozhovoru s kurátorkou výstavy obsahuje aj zábery na vystavované exponáty.
Jozef