Podľa strategického dokumentu EÚ medzi základné princípy kybernetickej bezpečnosti patrí aj požiadavka, aby hodnoty, zákony a normy,ktoré usmerňujú náš každodený život, platili rovnako v digitálnom ako aj fyzickom svete. Znie to logicky a ľuďom by to nepochybne uľahčilo život. Na druhej strane onen digitálny svet – kybernetický priestor ešte nemáme dostatočne preskúmaný a pochopený a tak v ňom často aj dobre mienené rozhodnutie spôsobí netušené problémy. Napríklad, kým vo fyzickom svete je normálne, že výkon práva je obmedzený na územie, ktoré má pod kontrolou ten-ktorý štát, v kybernetickom priestore to tak jednoduché nie je.
Pekne sa to dá ilustrovať na prípade „práva byť zabudnutý“ (Right to be forgotten) ako pokusu o kompromis medzi právom na súkromie a slobodou na Internete. Ide o to, že prístup k ochrane súkromia v EÚ dáva jednotlivcom právo požadovať, aby vyhľadávacie systémy (Google a pod.) z výsledkov vyhľadávania mena žiadateľa odstránili linky na tie stránky/informácie o žiadateľovi, o ktorých žiadateľ chce, aby boli „zabudnuté“ . Vyzerá to OK až kým sa nezačne riešiť praktická realizácia takej požiadavky. Konkrétne, ak si právo „byť zabudnutý“ uplatňuje občan členského štátu EÚ, má prevádzkovateľ vyhľadávača zabezpečiť, aby tento jednotlivec bol „zabudnutý“ len pre používateľov vyhľadávača z jeho krajiny, pre používateľov vyhľadávača zo všetkých členských štátov EÚ, alebo pre hocikoho kdekoľvek na svete?
Posledné z uvedených riešení, teda poskytovať cielene ochudobnené výsledky pre každého, kto do vyhľadávača zadá meno jednotlivca, ktorý si uplatnil „právo byť zabudnutý“, je síce najjednoduchšie, ale zároveň nastoľuje iný vážny problém. Obmedzenie možností vyhľadávača, ktoré ukladá právo EÚ, by vo svojich dôsledkoch obmedzilo slobodu na Internete aj osobám mimo EÚ a dalo by sa teda interpretovať aj ako pokus o faktické podriadenie občanov krajín mimo EÚ právu Európskej únie.
Nejde len o teoretické úvahy, vďaka francúzskej obdobe Úradu na ochranu osobných údajov sa od Google požaduje práve taký prístup k implementácii „práva byť zabudnutý“ . Asi neprekvapí, že Google s tým nesúhlasí a zdá sa, že v tomto nie je „sám vojak v poli“. Bude preto zaujímavé sledovať, nielen ako tento spor skončí, ale aj argumenty, ktoré sa použijú na podporu diskutovaných názorov. A ktovie, čím nás v budúcnosti ešte kybernetický priestor prekvapí…