Kto je John Galt?

Nestáva sa často, že by som písala o nejakej knihe, hoci čítam kopu dobrých kníh každú chvílu. Urobím výnimku, keďže som prekvapená, že ju v mojom okolí ľudia nepoznajú a veru mali by. Pre všetkých fanúšikov 1984, Zvieracej farmy, Brave New World či Hlavy 22 veľmi silne odporúčam ‚Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami‚. Popis deja sa dočítate na nete a pre tých, ktorí nemajú čas prekusať sa cez vyše tisíc strán (v troch samostatných častiach) tu uvádzam niekoľko úsekov, ktoré ma najviac zaujali. O obsahu, posolstvách z knihy či autorkinom filozofickom smere by to bolo na ďalší veľmi dlhý blogpost 🙂

„Viete, Dr. Stadler, ľudia nechcú rozmýšľať. A čím väčšie problémy majú, tým menej sa im chce rozmýšľať. Akýmsi pudom však cítia, že by mali premýšľať, a preto sa cítia vinní. A tak zvelebujú a nasledujú každého, kto im ospravedlní to, že nerozmýšľajú. Každého, kto premení na cnosť, na vysoko intelektuálnu cnosť všetko to, o čom sami vedia, že je ich hriech, slabosť a vina.“  (1)

„Slečna Taggartová, viete, čím sa vyznačuje priemerný človek? Nenávisťou k úspechu iného človeka. Títo nedotkliví priemerní ľudia, ktorí sa celí trasú strachom, že práca niekoho iného bude lepšia ako ich vlastná, nemajú ani tušenia o samote, ktorá prichádza, keď dosiahnete samotný vrchol. Tá osamelá túžba po niekom rovnocennom, po rozume, ktorý si človek môže vážiť a po úspechu, ktorý môže obdivovať. Ceria na vás zuby zo svojich potkaních dier a myslia si, že sa vyžívate v tom, ako ich zatieňujete svojimi schopnosťami – pritom vy by ste dali aj rok života za to, aby ste medzi nimi zbadali čo len iskru schopnosti. Závidia úspech a snívajú o veľkoleposti vo svete, kde sú všetci ľudia menej schopní ako oni. Nevedia, že práve takáto predstava je usvedčujúcim dôkazom ich priemernosti, pretože takýto svet by úspešný človek nezniesol. Netušia, čo cíti, keď je obklopený neschopnosťou. Nenávisť? Nie, nie nenávisť, ale nudu, hroznú, beznádejnú, vyčerpávajúcu, paralyzujúcu nudu. Akú cenu má chvála a obdiv ľudí, ktorých si nevážite? Túžili ste niekedy po niekom, koho by ste mohli obdivovať? Túžili ste po niečom, na čo by ste sa nedívali smerom dolu, ale nahor?“  (2)

„Naozaj ste si mysleli, že chceme, aby sa tieto zákony dodržiavali?“ spýtal sa Dr. Ferris. „Chceme, aby sa porušovali. Malo by vám byť jasné, že nestojíte proti hŕstke chlapcov zo skautského oddielu a že žijete v dobe, v ktorej sa pekné gestá nenosia. Ide nám o moc a ideme za ňou za akúkoľvek cenu. Vy ste len bevýznamní nádennícii, ale my vieme ako na to, a urobili by ste lepšie, keby ste si to uvedomili. Nevinným ľuďom sa nedá vládnuť. Každá vláda má jedinú moc, a to tvrdo postihovať kriminálnikov. Nuž a keď nie je dosť kriminálnikov, treba ich vytvoriť. Vláda vyhlási za zločin toľko vecí, že ľudia vlastne nemôžu neporušiť nejaký zákon. Ktorá vláda chce, aby jej občania dodržiavali zákony? Čo by z toho mala? No stačí schváliť zákony, ktore sa nedajú ani dodržiavať, ani vynucovať, ani nestranne vyložiť – a máte národ, v ktorom porušujú zákony všetci- , a potom môžete ťažiť z pocitu viny. To je ten systém, pán Rearden, to je tá hra, a keď to pochopíte, bude sa nám s vami oveľa ľahšie zaobchádzať.“ (3)

„Vy, ktorý ste nepodľahli útrapám prírody, ale ste sa rozhodli ju dobyť, aby vám slúžila pre radosť a pohodlie – čomu všetkému ste podľahli v rukých ľudí? Vy, ktorý viete, že človek má byť potrestaný len vtedy, keď spraví chybu – čo všetko znášate a prečo? Celý život ste počúvali, ako vás odsudzujú nie pre vaše nedostatky, ale pre vaše najlepšie cnosti. Nenávideli vás nie pre vaše chyby, ale pre vaše úspechy. Opovrhovali vami pre všetky tie charakterové vlastnosti, ktoré sú vašou najväčšou pýchou. Nazývali vás sebeckými za vašu odvahu konať podľa svojho vlastného rozumu a niesť zodpovednosť za vlastný život. Nazývali vás bezočivým pre vaše nezávislé myslenie. Nazývali vás krutým pre vašu nenarušiteľnú bezúholnosť. Nazývali vás protispoločenským pre to, že ste vedeli ísť neprebádanými cestami. Nazývali vás nemilosrdnými, pretože ste mali silu a sebadisciplínu a išli ste za svojím cieľom. Nazývali vás chamtivými, pretože máte úžasnú schopnosť vytvárať bohatstvo. Vás, ktorý ste vynaložili neuveriteľné úsilie, nazývajú príživníkom. Vás, ktorý ste vytvorili hojnosť tam, kde nebolo predtým nič len pustatina a bezradní, hladujúci ľudia, nazývali zlodejom. Vás, ktorý ste udržiavali všetkých nažive, nazývali vykorisťovateľom. Vami, najčistejším a najmorálnejším spomedzi nich, opovrhovali ako ‚vulgárnym materialistom‘. Pozastavili ste sa niekedy nad tým a spýtali ste sa ich niekedy: akým právom – podľa akého zákona? – podľa akých zásad? Nie, všetko ste to znášali a mlčali ste.“  (4)

„Chcem tým povedať, že človeka môžete odzborjiť len vtedy, keď proti nemu použijete jeho vlastnú vinu. Niečo, čo on sám prijíma ako vinu. Ak nejaký človek ukradne desať centov, môžete ho potrestač, akoby vykradol banku, a on to prijme. Znesie čokoľvek – bude mať pocit, že si nič lepšie nezaslúži. Ak je na svete málo viny, musíme ju vytvoriť. Ak človeka naučíme, že dívať sa na jarné kvety je hriech a on to potom urobí – môžeme s ním urobiť, čo len chceme. Nebude sa brániť. Bude mať pocit, že toho nie je hoden. Nebude bojovať. No Boh nás ochraňuj pred človekom, ktorý sa drží svojich vlastných zásad. Boh nás ochraňuj pred človekom, ktorý má čisté svedomie. Taký človek by nad nami zvíťazil.“  (5)

„Spomenul si, ako si ustavične robila posmech z jeho práce, z jeho oceliarní, z jeho kovu, z jeho úspechu, spomenul si, ako ho túžila vidieť opitého, aspoň raz opitého, ako ho navádzala na neveru, akú mala radosť pri pomyslení, že klesol na úroveň nejakého nechutného románika, aká bola zdesená, keď zistila, žže ten románik preňho neznamenal úpadok, ale dosiahnutie najvyššej méty. Smer jej útokov, ktorý mu vždy pripadal taký záhadný, bol nemenný a jasný – snažila sa zničiť jeho sebaúctu, pretože vedela, že človek, ktorý sa vzdá svojich hodnôt, je vydaný na milosť a nemilosť hocikomu, snažila sa naštrbiť jeho mravnú čistotu, snažila sa rozbiť jeho sebavedomú čestnosť tým, že ho chcela otráviť pocitom viny – akoby jej jeho nemravnosť, keby sa nechal zlomiť, dávala právo na to, aby bola nemravná aj ona. Pre ten istý zámer, z toho istého dôvodu a pre to isté uspokojenie ako iní splietajú zložité filozofické systémy, aby zničili celé pokolenia ľudí, alebo aby nastolili diktatúru a zničili krajinu, tak aj ona, ktorá nemala nijaké iné zbrane okrem svojej ženskosti, si vytýčila cieľ zničiť jedného muža.“  (6)

„Myslela na všetky zvieratá, ktoré učia svoje mláďatá umeniu prežiť, na mačky, ktoré učia svoje mačatá loviť, na vtáky, ktoré vynakladajú také obrovské úsilie na to, aby naučili svoje mladé lietať – no človek, ktorého nástrojom prežitia je mozog, nielenže nenaučí dieťa myslieť, ale celú jeho výchovu podriadi tomu, aby mu mozog zničil, aby dieťa presvedčil, že myslenie je zbytočné a zlé, a to ešte skôr, než začalo myslieť. Rad radom všetky tie ošúchané výrazy, ktoré dieťaťu vtĺkajú do hlavy, sú ako príval nárazov, ktoré majú zmrzačiť jeho schopnosti a ubrať silu jeho vedomiu. „Nevypytuj sa toľko, dieťa má mlčať!“ – „Kto si, aby si premýšľal? Je to tak, lebo to hovorím ja!“ – „Neodvrávaj a poslúchaj!“ – „Nesnaž sa chápať, ale veriť!“ – „Nebúr sa a prispôsob sa!“ – „Nevyčnievaj z radu, ale pekne sa doň zaraď!“ – „Nebojuj, ale hľadaj vzájomné ústupky!“ – „Srdce je dôležitejšie než myseľ!“ – „Kto si, že si myslíš, že to vieš? Rodičia vedia všetko najlepšie!“ – „Kto si, že si myslíš, že to vieš? Spoločnosť vie všetko najlepšie!“ – „Kto si, že si myslíš, že to vieš? Byrokrati vedia všetko najlepšie!“ – „Kto si, že sa staviaš proti? Všetky hodnoty sa dajú vysvetliť rozlične!“ – „Kto si, že chceš uniknúť guľke násilníka? To je len osobný predsudok!“ Ľudí by striaslo, pomyslel si, keby videli vtáčiu matku, ako vytrháva pierka z krídel svojho mláďaťa a potom ho vystrčí z hniezda, aby bojovalo o prežitie – hoci presne toto robia oni svojim deťom.“  (7)

(1) Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, druhá časť: Buď-alebo; vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-89-8  str.  18      

 (2) Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, druhá časť: Buď-alebo; vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-89-8  str  32        

(3) Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, druhá časť: Buď-alebo,vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-89-8 str  127                                                                                  

(4) Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, druhá časť: Buď-alebo, vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-89-8   str 149                                                                              

(5)  Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, druhá časť: Buď-alebo; vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-89-8   str  263                                                                            

(6)  Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami, tretia časť: A je A ; vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-90-8    str  360                                                                        

(7)Ayn Rand – Atlas pokrčil plecami , tretia časť: A je A;  vydavateľstvo EPOS s.r.o. 2003 Ružomberok, ISBN 80-88977-90-8 str 385

Martina