Kybernetická bezpečnosť a (budúci) diplomati

Prekvapilo ma pozvanie z Ekonomickej univerzity (EUBA) – oslovili ma, aby som na konferencii, ktorú organizovali, vystúpil ako expert na informačnú bezpečnosť. Občas sa mi to stáva, tentoraz však nešlo o obvyklú konferenciu, ale o v našich podmienkach netypický projekt zrealizovaný na pôde Fakulty medzinárodných vzťahov EUBA v rámci predmetu Diplomatická prax. Samotná konferencia, na ktorú som bol pozvaný, bola vlastne vyvrcholením niekoľkých kôl rokovaní simulovaného medzinárodného zoskupenia „Fórum pre 21. storočie“ a jeho špecializovaných sekcií, pričom jedna zo sekcií sa venovala bezpečnosti „kyberpriestoru“. V priebehu rokovaní mali študenti v roli reprezentantov vybraných krajín,  medzinárodných zoskupení či organizácií možnosť vyskúšať si prax medzinárodného vyjednávania, vrátane prirodzenej požiadavky pri formulovaní stanovísk k tézam rokovania presadzovať záujmy a postoje tej krajiny/zoskupenia/organizácie, ktorú zastupovali. Cieľom bolo po niekoľkých verziách návrhu výsledného dokumentu na záverečnom rokovaní dospieť k spoločnému stanovisku „Fóra pre 21. storočie“ k danej téme. Na samotnej modelovej konferencii (kompletne zorganizovanej študentami) potom od pozvaných expertov na dané témy, zahraničných diplomatov, či zástupcov špecializovaných (medzinárodných) inštitúcií dostali spätnú väzbu – hodnotenie výsledkov ich práce.

Pre mňa osobne účasť na konferencií i požiadavka vyjadriť sa k záverečnému komuniké k téme kybernetickej bezpečnosti znamenali zaujímavý odklon od obvyklých „informaticky“ zameraných konferencií. Koniec koncov, vďaka poprepájanému svetu, škodlivé aktivity v „kyberpriestore“ nepoznajú štátne hranice … pri obrane pred nimi je spolupráca na medzinárodnej úrovni v podstate nevyhnutná. A ak to má viesť k niečomu trvalejšiemu a dostatočne účinnemu, je potrebné zosúladiť nielen interpretáciu odbornej terminológie, ale aj záujmy, priority, požiadavky a možnosti celého spektra krajín, čo je jednoznačne  pole pôsobnosti diplomatov. Oceňujem preto skutočnosť, že práve budúci špecialisti pre oblasť medzinárodných vzťahov boli „supervízorom“ celej akcie (pánom Rusiňákom) jemne vmanévrovaní do zahrnutia bezpečnosti kyberpriestoru medzi štyri témy, ktoré si študenti zvolili pre tohtoročné Fórum pre 21. storočie.

Na konferencii ma príjemne prekvapili nielen výborné jazykové znalosti študentov (rokovacím jazykom bola angličtina), ale aj ich komunikačné zručnosti a praktické znalosti, nutné pri budovaní a rozvíjaní medzinárodných vzťahov, vrátane zorganizovania medzinárodnej konferencie na veľmi slušnej organizačnej i spoločenskej úrovni. Na druhej strane sa nedalo nevšimnúť si, že zverečný dokument bezpečnostnej sekcie v porovnaní s ostatnými sekciami zožal asi najviac kritických – aj keď diplomaticky podaných – pripomienok zo strany pozvaných expertov. To by však nemalo byť až takým prekvapením – predsa len, „kyberbezpečnosť“ je pre nešpecialistov dosť exotická záležitosť a aj štúdium medzinárodných vzťahov sa sústreďuje na iné témy, a tak istá miera neinformovanosti či až naivity v prezentovaných stanoviskách sa vcelku dala očakávať.

Z konferencie i celého projektu som nadobudol pocit, že máme dosť mladých ľudí, ktorí majú potenciál nás na medzinárodných rokovaniach slušne zastupovať. Pochopiteľne, pri širokej škále možných tém v medzinárodných rokovaniach a vyjednávaniach by bolo dosť naivné očakávať, že sa dokážu s istotou orientovať vo všetkých zákutiach kybernetického priestoru, a to aj keď patria do „internetovej generácie“. Pri všetkej úcte k rozhľadu starších profesionálnych diplomatov mám pochybnosti, že by bez náležitej odbornej podpory dokázali byť kvalifikovanými partnermi v medzinárodných rokovaniach venovaných netradičným témam ako je aj informačná či kybernetická bezpečnosť (a ochrana súkromia).

Kľúčová otázka teda znie, či Slovensko dokáže svojim reprezentantom na medzinárodných rokovaniach poskytnúť kvalifikované odborné zázemie v zmysle sformulovania postojov, priorít a záujmov i celkovej „filozofie“ Slovenska pri riešení problémov v tejto oblasti. Nie že by sa u nás v oblasti informačnej bezpečnosti nič nerobilo, ale doterajšie aktivity (zo strany štátu) v tomto smere sa orientovali predovšetkým na opatrenia na dosiahnutie istej úrovni bezpečnosti prevádzky informačných systémov verejnej správy resp. na vybudovania pracoviska pre reakciu na bezpečnostné incidenty (CSIRT.SK). I keď nesporne ide o potrebné aktivity, sú zamerané len na tzv. prevádzkovú bezpečnosť, nie na vyššiu úroveň akou je analýza trendov a formulovanie stratégií, priorít, či záujmov Slovenska, ktoré je potrebné presadzovať pri medzinárodných rokovaniach. Čo je horšie, ani údajne strategický dokument pre oblasť informačnej bezpečnosti (tzv. Národná stratégia pre informačnú bezpečnosť SR) zrejme nepovažuje otázku odborného zázemia pre medzinárodné rokovania a vyjednávania v tejto oblasti za dôležitú, ako sa dá usúdiť z absencie čo i len zmienky o spôsobe formulovania postojov a pozícií Slovenska v prípade medzinárodných rokovaní súvisiacich s bezpečnosťou kyberpriestoru (resp. digitálneho priestoru, ako to nazýva Stratégia).  Ako sa vlastne pripravujú/budú pripravovať postoje Slovenska pri medzinárodných rokovaniach na takéto a podobné témy?

Jozef