Kybernetická bezpečnosť a diplomacia?
Či sa nám to páči, alebo nie, to, čo sa deje v kybernetickom priestore, stále viac ovplyvňuje náš život –jednotlivca, ale aj spoločnosti, pozitívne aj negatívne. Je preto celkom prirodzené zaujímať sa, či a ako na túto skutočnosť reaguje aj štát, resp. jeho súčasti, pričom sa realisticky v našom prostredí uspokojíme aj s čiastkovým úsilím a ani neočakávame komplexnú iniciatívu štátu smerom k tzv. Smart Nation. Skrátka, ide o to, či jednotlivé štátne inštitúcie v takto rozšírenej realite dokážu realisticky rozpoznať nové potreby či možnosti rozšírenia alebo úprav svojich aktivít. Ilustrujme to na príklade oblasti medzinárodných vzťahov. Z platného Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti ako aj zo zatiaľ známych informácií o pripravovanom zákone o kybernetickej bezpečnosti je neprehliadnuteľná ambícia Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) ako Národnej autority pre kybernetickú bezpečnosť byť tým subjektom, ktorý má v tejto oblasti zastupovať Slovensko na medzinárodnej scéne. Hoci asi nikto nebude spochybňovať potrebu spolupráce Národnej autority pre kybernetickú bezpečnosť s obdobnými inštitúciami v rámci EÚ a NATO, uvedomuje si jej vedenie že medzinárodná spolupráca pre oblasť kybernetického priestoru pokrýva viac ako výmenu operatívnych informácií o kybernetických hrozbách a účasť na spoločných cvičeniach?
Nie náhodou to bola európska diplomacia (High representative of the European union for foreign affairs and security policy) ktorá spolu s EK predložila návrh Európskej stratégie kybernetickej bezpečnosti a nie náhodou diplomati od istého času v dokumentoch ale i názvoch aktivít používajú termín “kybernetická diplomacia”. Ako členský štát EÚ by sme napríklad nemali úplne ignorovať závery Rady EÚ o kybernetickej diplomacii z 11.2.2015 “Council Conclusions on Cyber Diplomacy (6122/15)” . Podľa nich napríklad Rada EÚ „… považuje za dôležitý a nevyhnutný ďalší rozvoj a vykonávanie spoločného a komplexného prístupu EÚ ku kybernetickej diplomacii na globálnej úrovni, ktorým sa … podporujú a chránia ľudské práva a ktorý je založený na základných hodnotách EÚ …prispieva k zmierňovaniu hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, predchádzaniu konfliktom a väčšej stabilite v medzinárodných vzťahoch prostredníctvom diplomatických a právnych nástrojov …“, atď. Asi niet sporu o tom, že adresátom tohto dokumentu Rady EÚ nie je Národná autorita pre kybernetickú bezpečnosť.
V súvislosti s medzinárodným uznaním rovnakej platnosti ľudských práv v kybernetickom priestore ako v “offline” svete sa napríklad stále viac spomína zaradenie prístupu na Internet medzi základné ľudské práva a objavili sa už aj argumenty pre jeho rozšírenie na kybernetickú bezpečnosť ako ľudské právo. Taktiež reakcia na nedávnu výzvu na uzavretie “Digitálnej Ženevskej konvencie” o medzinárodných pravidlách na ochranu civilného využitia Internetu je celkom jednoznačne parketa profesionálnych diplomatov. Ak má byť Slovensko primerane zastúpené na súvisiacich rokovaniach medzinárodných organizácii, bolo by lepšie keby Národná autorita pre kybernetickú bezpečnosť ohraničila svoje ambície medzinárodného zastupovania Slovenska a diplomatickú sféru prenechala profesionálom.
Za povšimnutie stoja aj aktivity diplomatov jednotlivých krajín. Napríklad, dánsky minister zahraničných vecí nedávno ohlásil vytvorenie pozície špeciálneho veľvyslanca pre digitálne záležitosti, obzvlášť pre vzťahy s takými technologickými “hráčmi”, ako sú Apple, Google, IBM a Microsoft. Koniec koncov, ide o subjekty, ktorých ekonomická sila a celkový vplyv sa vyrovná, alebo aj prevýši, mnohým klasickým národným štátom. Na tvrdenie dánskych médii o prvenstve Dánska v tomto smere žiarlivo zareagovali Austrálčania, ktorí poukázali na to, že ich ministerka zahraničných vecí ešte v novembri 2016 vymenovala zvláštneho veľvyslanca pre kybernetické záležitosti. Dočkáme sa niečoho obdobného aj od nášho Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí?
