Na takto položenú otázku nie je ľahké sformulovať odpoveď, ktorá by nebola len čisto subjektívnou výpoveďou, ale naopak by podľa možnosti bola podložená údajmi. V minulosti sa Úrad (na ochranu osobných údajov) odvolával na pravidelný prieskum verejnej mienky v oblasti ochrany osobných údajov, ktorý pre Úrad robili špecialisti zo Štatistického úradu, v ostatnej správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2009 až 2010 však len konštatuje, že pre nedostatok financii sa ďalší takýto prieskum nezrealizoval. Nedá mi však nepodotknúť, že výsledky týchto prieskumov sa dajú ľahko skresliť. Špeciálne, zistenie typu „myslí si/deklaruje, že pozná svoje práva v oblasti ochrany osobných údajov“ (v prieskume z februára 2009 deklarovalo 56% občanov) sa skrátením/zjednodušením ľahko zmení na pôsobivejšie, ale v podstate nedokázané „pozná svoje práva v oblasti ochrany osobných údajov“). Údaje, ktoré sú k dispozícii, však umožňujú aspoň približne otestovať, do akej miery deklarované znalosti v oblasti ochrany osobných údajov zodpovedajú realite.
Začnime s predpokladom, že oznámenia/sťažnosti na porušenie zákona na ochranu osobných údajov podávajú Úradu predovšetkým tí ľudia, ktorí (si myslia, že) poznajú svoje práva v oblasti ochrany osobných údajov. Inak povedané – to, ako dobre ľudia poznajú zákon, resp. princípy ochrany osobných údajov, by sa malo odrážať aj v kvalite sťažností či oznámení o porušení zákona, ktoré Úradu posielajú. Ak Úrad sám vo svojej správe o stave ochrany osobných údajov v r. 2009 a 2010 uvádza, že „Z 288 vybavených oznámení bolo 113 podaní vyhodnotených ako neopodstatnených.“, bezmála 40% podaní vyhodnotených ako neopodstatnené vcelku jasne ukazuje, že čo sa týka úrovne poznania zákona či svojich práv v oblasti ochrany osobných údajov u občanov Slovenska to nie je nič slávne.
Na tomto mieste je potrebné upozorniť, že čísla uvedené v citovanej vete nekorešpondujú s ostatnými uvedenými v príslušnej časti správy Úradu, takže sa nedá vylúčiť chyba/preklep. Tak sa na to pozrieme z trochu iného uhla a použijeme aj iné údaje. Z informácií, ktoré mi Úrad poskytol ako odpoveď na moju žiadosť, vyplýva, že v r. 2009 Úrad dostal celkovo 134 oznámení, z ktorých odložil (teda sa s nimi ani ďalej nezaoberal) 43; v r. 2010 dostal 157 oznámení, z ktorých odložil 35. Tretina, resp. skoro štvrtina odložených oznámení tiež nesvedčí o ich kvalite, resp. o tom, že by ich autori boli náležite zorientovaní v oblasti ochrany osobných údajov (aj keď čísla indikujú isté zlepšenie v tomto smere). Pre poriadok je potrebné spomenúť, že v celkovom počte oznámení sú zahrnuté aj oznámenia od iných subjektov ako od dotknutých fyzických osôb (podľa správy to bolo 36 oznámení v r. 2009 a 35 v roku 2010) a zdá sa byť rozumné predpokladať, že napr. oznámenia od polície budú asi právne kvalifikovanejšie ako od občanov – takže sa nedá vylúčiť, že skutočnosť je (bola) ešte o čosi horšia.
Samostatnú zmienku si zaslúži odpoveď na otázku ako asi vníma oblasť ochrany osobných údajov malá, ale zato v praxi neprehliadnuteľná podmnožina občanov Slovenska – politici. O ich vnímaní ochrany osobných údajov asi najlepšie vypovedá skutočnosť, že v r. 2009 si nikto z nich nevšimol blížiaci sa koniec funkčného obdobia predsedu Úradu a s tým súvisiacu potrebu aktivity z ich strany (§35 ods. 2 zákona hovorí „…Návrh na voľbu predsedu úradu na nové funkčné obdobie predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho predsedu úradu. …”). Až začiatkom r. 2011, teda o dva roky neskôr, v súvislosti s rozruchom, ktorým na seba Úrad upozornil (po trojnásobnom odklade koncom r. 2010 predložil kontroverznú novelu zákona o ochrane osobných údajov) sa politici prebudili a zistili, že predseda Úradu už dva roky „presluhuje“ … Príznačné však je, že aj potom trvalo vyše roka kým bol navrhnutý a zvolený nový predseda Úradu (ku cti novej vládnej garnitúry slúži, že po prevzatí moci v r. 2012 tento akt už zbytočne neodkladala – návrh na voľbu novej predsedníčky Úradu prerokovala nová vláda na svojom treťom rokovaní). Na prípadné zlepšenie vo vnímaní ochrany osobných údajov politikmi, demonštrované aspoň slušným zvládnutím ukončenia funkčného obdobia súčasnej predsedníčky Úradu si teraz počkáme v najhoršom prípade 5 rokov. V lepšom prípade sa pozitívnych náznakov možno dočkáme aj skôr – napríklad zmysluplných prejavov/aktivít politikov v súvislosti s prerokúvaním novej verzie novely zákona o ochrane osobných údajov (spomenutú kontroverznú novelu, predloženú bývalým vedením Úradu, nakoniec Legislatívna rada vlády zmietla zo stola).
Ostatné články tejto série: prvý, druhý, tretí, piaty
Jozef