Hoci sme na Slovensku už dospeli do stavu, kedy kybernetická bezpečnosť nie je pre médiá neznámym pojmom, táto téma je stále vnímaná a prezentovaná ako nejaká špeciálnejšia podoblasť informačných a komunikačných technológií. Dianie vo svete však nasvedčuje tomu, že ide o tému so záberom presahujúcim čisto technologickú oblasť. O spojení kybernetickej bezpečnosti a diplomacie som tu písal už pred takmer dvomi rokmi, faktom však je, že ak aj naše Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v tomto smere niekedy vykazovalo nejaké aktivity, akosi sa nimi nechválilo, resp. o nich neinformovalo. Ich kolegovia z Francúzska však takí plachí evidentne nie sú a tak sa celý svet mohol od 12. novembra 2018 oboznámiť s ich iniciatívou (výzvou) „Paris Call for Trust and Security in Cyberspace“. Viditeľnosť a váhu iniciatíve zabezpečilo to, že ju oficiálne ohlásil francúzsky prezident počas svojho prejavu na trinástom výročnom zasadnutí Internet Governance Forum, ktoré sa uskutočnilo 12.-14. novembra 2018 v Paríži (téma stretnutia „Internet of Trust“).
Ide o deklaráciu zdôrazňujúcu niektoré všeobecne formulované a napohľad prijateľné zásady a princípy súvisiace s dôveryhodnosťou a bezpečnosťou virtuálneho sveta (kybernetického priestoru). Medzi také patrí napr. deklarovanie zdieľanej zodpovednosti za zlepšenie dôveryhodnosti, bezpečnosti a stability v kybernetickom priestore, odsúdenie škodlivých kyber-aktivít v čase mieru, či dôraz na to, aby práva, ktoré majú ľudia v „offline“ svete boli ochránené aj v „online“ svete. V konštruktívnejšie orientovanej časti výzvy možno nájsť napr. aj podporu akceptovania a implementácie medzinárodných zásad zodpovedného správania ako aj opatrení na budovanie dôvery (confidence building measures) v kybernetickom priestore.
Čím je táto iniciatíva zaujímavá, keď ide v podstate len o nezáväznú deklaráciu všeobecne formulovaných výrokov týkajúcich sa dôveryhodnosti a bezpečnosti kybernetického priestoru? Na jednej strane nemá ísť o izolovaný výkrik, ale o odštartovanie procesu, takže je predčasné už teraz očakávať nejaké „hmatateľné“ výsledky (najbližšie priebežné vyhodnotenie iniciatívy je naplánované na ďalšie zasadnutia Internet Governance Forum, ktoré bude v r. 2019 v Berlíne). Na druhej strane je už teraz zaujímavé sledovať, kto sa k iniciatíve nepridal. To, že v zozname krajín, ktoré iniciatívu podporili, je aj Burkina Faso či Gabun je totiž aj pri všetkej úcte k nim menej zaujímavé ako to, že tam chýbajú napríklad „ťažké váhy“ kybernetickej bezpečnosti ako USA, Rusko, Čína, Izrael či Irán … bude zaujímavé sa o rok pozrieť na to, aké zmeny v tomto zmysle nastali. A áno, podľa toho zoznamu sa k iniciatíve prihlásilo aj Slovensko – na stránke MZVaEZ som však o tom márne hľadal čo i len krátku informáciu.
Ak by sa zoznam podporovateľov iniciatívy obmedzil iba na krajiny, nezabral by viac ako jednu stranu a kúsok z druhej. Kedže však organizátori umožnili prihlásiť sa k iniciatíve aj iným subjektom (súkromný sektor, univerzity, mimovládne organizácie, …), veľkosť zoznamu podporovateľov vyzerá určite pôsobivejšie. Neprekvapuje, že sa v ňom nachádzajú významné technologické firmy (za Slovensko ESET), dojem však narúša výskyt organizácií, ktoré sa k iniciatíve prihlásili zrejme najmä kvôli vlastnému zviditeľneniu – pikošky ako American Institute of Contemporary German Studies či The Beautiful Foundation . Iné to zas zrejme poňali ako akési preteky – inak si neviem vysvetliť prečo ďalší subjekt zo Slovenska v zozname podporovateľov (GLOBSEC) považoval za potrebné k informácií o Parížskej výzve na svojej webstránke pridať aj „… GLOBSEC being one of its early supporters“.
Parížska výzva sa môže stať začiatkom procesu, ktorý má potenciál za priaznivých okolností prispieť k zlepšeniu dôveryhodnosti a bezpečnosti celosvetového kybernetického priestoru. Či sa tak naozaj stane, nie je zatiaľ jasné – takisto ako to, akú úlohu (ak vôbec nejakú) v tomto procese zohrajú slovenskí diplomati.