India: cenné rady, tipy a príprava

Sú veci, ktoré som sa pred odchodom do Indie nikde nedočítala a ktoré by mi veľmi pomohli a ulahčili cestu. Tu je niekoľko z nich, snáď niekomu pomôžu 🙂

Peniaze

Veľmi dôležité info – indické rupie nekúpite nikde inde ako v Indii, a teda si ich musíte zameniť po príchode. Indi sú ale vtipný národ a tak sa Vám môže priamo vo finančnom centre Indie – v Bombaji stať, že po 14tej hodine Vám peniaze v banke nezamenia, resp. v niektorých bankách Vám ich nezamenia vôbec, ak nie ste ich klienti (napr. HDFC banka). Pokiaľ ste vo väčšom meste – mierte si to do najbližšej pobočky Thomas Cook, kde Vám vždy ochotne zamenia a pomôžu. Ďalšou zvláštnosťou sú bankomaty – z nich nevyberiete viac ako 10.000 Rs (tj cca 150 eur) , pretože je to pre Indov veľký peniaz. Niektoré bankomaty Vám nedajú viac ako 5.000, pretože jednoducho toľko peňazí momentálne nemajú. Keď si zoberiete poplatky, ktoré Vám za toľko výberov naúčtuje slovenská banka, tak sa Vám viac oplatí doniesť do Indie cash a zameniť, resp. platiť kartou. Platba kartou je vo všetkých väčších hoteloch a obchodoch akceptovaná, avšak niektorí obchodníci Vám naúčtuju taxu vo výške 2-3 percent z celkovej ceny. Taktiež si treba overiť, akú sumu Vám účtujú (pokiaľ ste sa dohadovali o cene tovaru v dolároch alebo eurách – čo je bežné – tak si dajte pozor, aký kurz používa obchodník pri zadávaní ceny v rupiách do terminálu.). Je dosť možné, že Vám po takejto transakcii bude volať niekto z Vašej slovenskej banky, aby si naozaj overili, že ste takúto platbu autorizovali. Indické peniaze tvoria bankovky v hodnotách 5, 10,20,50,100,200,500 a 1000Rs a drobné mince v hodnotách 0,5Rs, 1RS,2Rs a 5Rs. Jedným z najčastejších trikov, akým Vás obchodník môže okradnúť, je zámena bankoviek. Dáte mu 1000Rs, on ich prijme, niečo sa Vás opýta a medzičasom zamení 1000Rs za 100Rs a milo Vás upozorní na to, že ste mu dali zlú sumu. Vy sa milo ospravedlníte a vytiahnete ďalších 1000Rs. Nezabudnite, že ceny sa dajú všade zjednávať a ceny tovarov sú niekedy nafúknuté o 200 až 500 percent! Zjednávajte čo to dá a pri pochybách o obchodníkovi sa neváhajte obrátiť na turistickú políciu.

Hygiena

Toto je asi najväčšia obava každého európskeho turistu. Po pravde to nie je až také zlé. Záleží na tom, kam presne cestujete. Veľké mestá (Bombaj, Díli a pod.) sú špinavé a plné smogu, menšie mestá či dediny v turistických oblastiach (Goa, Kerala) sú až neuveriteľne čisté (Fort Cochin je krásnym príkladom). Záchody vo väčšine hoteloch a reštauráciách sú „western style“, teda klasická záchodová misa, na ktorú si však radšej nesadajte a vo vlakoch, motorestoch atď sú úplne bežné stupačky. Milým prekvapením pre nás bolo, že boli všade čisté a udržiavané. Splachovanie nefunguje, treba spláchnuť kýblikom s vodou, ktorý sa vždý nachádza pri hadici s vodou, s ktorou sa indi po potrebe umývajú (ľavou rukou. Pravou zase jedia). Čo sa týka verejných budov ako sú vlakové či autobusové stanice, úplne v kľude ich prirovnám k bratislavským staniciam – tiež je tam špina, bezdomovci a zápach. Vo vlakoch a autobusoch je pomerne čisto, ale je fajn mať so sebou antibakteriálny sprej a gél. Určite sa nedotýkajte množstva psov, čo sa túlajú v uliciach a na plážach, ani opíc, kráv, kôz a podobne, resp. si hneď potom dezinfikujte ruky. Vodu pite iba balenú, aj zuby si umývajte balenou vodou. Čo sme nečakali bola zlá úroveň hygieny v niektorých hoteloch. Vo Fort Cochin sme mali krásny hotel, s príjemnými zamestnancami, ale stačilo sa pozrieť pod obliečky a čuchnúť si k poloplesnivým vankúšom a dojem sa pokazil. Nezabudnite pred odchodom do Indie aspoň týždeň trénovať sprchu studenou vodou 🙂

Zdravie

Očkovať či neočkovať, toď otázka. Ja som sa na trojtýždňovú dovolenku nedala očkovať, nakoľko som šla do turistických oblastí a nie robiť dobrovolníčku. Neprišla som teda do kontaktu s tými najchudobnejšími obyvateľmi, vodu som pila iba balenú a naozaj som sa nebála žiadnej choroby ako hepatitída či brušný týfus. Čo ma naopak desilo, bola malária a dengue z komárov – proti obom neexistuje očkovanie, len lieky. Mali sme repelenty aj vonné tyčinky na odplašenie a hoci sme schytali nejaké štípance, nič sa nám nestalo. Ďalším strašiakom turistov je žalúdok. Stretli sme veľa ľudí, ktorí mali hnačky a kŕče a strávili niekoľko dní na hotelových izbách a záchodoch. My sme nemali žiadny problém a to z niekoľkých dôvodov – sme zvyknuté na indickú kuchyňu (týmto pozdravujem super kuchárov v Ayur Ganesh v Bratislave:), brali sme kvalitné probiotiká (týždeň pred odletom a celý čas v Indii), prvé dva dni v Indii sme jedli európske jedlá, aby sme sa aklimatizovali, nejedli sme žiadne mäso (iba ryby), celý čas sme si dávali pozor na vajcia a mliečne výrobky (hneď prvý deň v Bombaji na trhu sme zistili, že vajíčka nedávajú do chladničky, ale nechávajú ich na priamom slnku, na čo zrejme doplatili dvaja američania, ktorí sa mi sťažovali na žalúdočné problémy a pritom si každé ráno dopriali omeletu), sem tam sme si chlipli vodku (v ktorej bola naložená Umeboshi japonská slivka), brali sme Kuzu a Umeboshi tabletky na prevenciu. V našej lekárničke nechýbala Alpa (veľmi rýchlo sme ju minuli a potom smútili. Minuli na dezinfekciu, nie pitie:), tea tree olej, tabletky na bolesť, paralen, tabletky na hnačku (ktoré sme nakoniec nepoužili), obväzy, náplaste a dezinfekčné gély, spreje a krémy. Pri kožných problémoch sme sa spolahli na lokálny superliek – kokosový olej (ktorý je mimochodom neuveriteľne lacný). Zdravotné poistenie sme mali asi najlepšie, aké sme na slovenskom trhu našli (na tom by som naozaj nešetrila). Úroveň zdravotných zariadení v Indii sa líši štát od štátu – napríklad na komunistickej Kerale sú aj štátne nemocnice v celku ok.

Bezpečnosť

Cestovali sme dve ženy samé po Bombaji, Pune, Goa a Kerala, dokonca nočným vlakom či nočným autobusom a ani raz sa nám nestalo, že by nás niekto zastrašoval, alebo by nám niečo hrozilo. Práve naopak. Musím sa hanbiť keď si spomeniem, ako som s nožom v jednej ruke a mobilom v druhej šla cestičkou cez ryžové polia v čiernej tme na hotel a keď som začula za sebou spomalujúcu motorku, bola som pripravená ten nôž vraziť neznámemu do hrude. Neznámy mal ale úplne iné úmysli – videl, ako si cestou svietim mobilom a ponúkol sa, že pôjde za mnou na motorke celú cestu, aby mi svietil na cestu. Verím, že pokiaľ má človek common sense, tak sa mu v Indii nič nestane. Stačí neliezť na určité miesta, hlavne po tme, čítať trochu body language ľudí naokolo, prípadne pohroziť políciou a netreba sa ničoho báť. Dôležitá je samozrejme aj príprava – mať fotokópie pasu a víz, dávať vždy niekomu blízkemu vedieť kam sa presúvate a v akom hoteli aktuálne ste, zaregistrovať sa v systéme Ministerstva zahraničných vecí, ktoré Vás v prípade katastrôf bude kontaktovať, uložiť si v mobile pod menom ICE (In case of emergency) kontakt na niekoho blízkeho, mať uložené číslo na ambasády (nielen slovenské, ale aj iných krajín EÚ), na políciu, na emergency linku, ktorú Vám poskytne poisťovňa, s ktorou ste uzavreli cestovné poistenie.  Ďalším veľmi dôležitým faktorom je rešpektovať miestne zvyky a pravidlá. Môže byť vonku 30 stupňov, ale nepôjdem v šortkách a mini tielku po uliciach Bombaja, pretože by to bola čistá provokácia. Indi sú veľmi emocionálni a hrdí na svoju krajinu a teda púšťať sa do kontroverzných politických debát obsahujúcich Pakistán sa tiež nemusí veľmi oplatiť. Treba rešpektovať aj všetky miestne náboženstvá, ktorých je mnoho (od Sikhov, židov, Parsi, Zoroastriánov až po moslimov, hinduistov a kresťanov) a najmä všetky náboženské miesta. Osobne si myslím, že Vám v Indii skôr hrozí drobná krádež alebo dopravná nehoda. Drobnú krádež sme zažili, keď nás šikovná pani na Pre-paid taxi prepážke na letisku v Bombaji ošmykla o 400Rs (zámenou bankoviek), ale inak mi nikto nešáhol ani na iPhone, Kindle touch, Macbook Air, foťák či kameru. Čo sa dopravy týka, tá pozostáva z hrdzavých rikší, motoriek, na ktorých sa zásadne jazdí bez prilby a staručkých taxíkov bez bezpečnostných pásov. Prechádzanie cez cestu, kde účastníci dopravy absolútne nerešpektujú semafory či zebry je tiež veľmi nebezpečné, ale kupodivu sme nevideli ani jednu jedinú kolíziu. Dávajte si sami pozor pri šoférovaní – pokiaľ si prenajmete skúter či auto – čo Vám hrozí je kolízia s kravou – predovšetkým po tme. Všetky verejné miesta – vlakové a autobusové stanice, letiská, kiná a nákupné centrá či známe pamiatky – majú bezpečnostné kontroly a skener (aj keď mňa púšťali napriek nožíku v ruksaku), na každom rohu vidíte policajtov, vojakov, obrnené transportéri.  Jeden jediný incident sme zažili a to na vlakovej stanici v Margao, Goa o polnoci, kde nás skupina mladíkov prosila o marihuanu (ktorú sme samozrejme nemali). Strhla sa naháňačka s dvojmetrovými policajtami (výška priemerného inda môže byť tak meter a pol:). Inak sú Indi veľmi milí ľudia, rešpektujú turistov a radi pomôžu. Našinec je našťastie trénovaný z rómskych detí behajúcich po uliciach a žobrajúcich o pár drobných a tak by nemal mať taký psychologický problém, ako veľa západoeurópskych turistov, ktorých môžu malí nahí indi šokovať. Určite si nenechávajte peniaze na jednom mieste – niečo nechajte dobre schované na hoteli, so sebou majte oddelené menšie sumy od väčších. Pokiaľ kupujete nejaký malý suvenýr či dávate drobné žobrákovi – nevyberajte celú peňaženku, z ktorej Vám vykúkajú tisícky. Majte pri sebe menší mešec s drobnými, ktoré by Vám nechýbali, pokiaľ by Vám ich niekto šlohol.

Informácie

Informácie sú v Indii to najcennejšie. Okrem bedekrov, ktoré žiaľ okrem odporúčaní na hoteli a reštaurácie nemali dosť praktických informácií, sa nám osvedčili štátne turistické infocentrá. Treba rozlišovať „Government Information Tourism Office“ (incredibleindia.org) a turistické centrá jednotlivých štátov (napr. GTDC – Goa Tourism Development Corporation office). Omnoho lepšie na nás pôsobili „Government run“, ktoré sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách – dajú Vám zdarma mapy, letáky, zoznamy štátom doporučených hotelov/agentúr/pamiatok a vedia aj poradiť ako sa najlepšie dostať z jedného miesta na druhé (vedia čísla vlakov, odchody – proste všetko). Výborným zdrojom informácií je aj TripAdvisor.com, LonelyPlanet.com, MakeMyTrip.com a hlavne ClearTrip.com, kde si môžte kúpiť vlakové lístky v rámci celej Indie (toto sme zistili až ku koncu dovolenky, dovtedy sme stratili veľa veľa času na vlakových staniciach – kúpiť si totiž lístok priamo tam je naozaj výzva – papierovačky, čakačky, nervy). Pokiaľ máte smartfón, stiahnite si MapsWithMe aplikáciu (majú aj verziu zdarma) a budete mať mapu celej Indie vo vrecku.

Telefonovanie a internet

Internet sme mali na niekoľkých hoteloch úplne zdarma a navyše naozaj kvalitný. Pokiaľ ale nebol, trávili sme nejaký čas v net café (Cyber Cafe, Sify iWay a pod.), kde majú zväčša veľmi staré počítače a pomalý internet. V pobočke AirTel som si vybavila SIM kartu na mobilný internet (modem som mala vlastný), ale dlho som ju nepoužívala – nejakým pochybením mi kartu po dvoch dňoch deaktivovali, následne som strávila 3 hodiny (slovom TRI hodiny) na ich pobočke a v podstate do dnešného dňa nechápem ten ich systém a prečo ma vypojili. Každopádne na získanie SIM karty potrebujete fotku pasového formátu, kópiu pasu a ďalšieho dokladu a vyplniť formulár (pokiaľ ste žena, tak budú dokonca vyžadovať meno muža – manžela alebo otca, ktorý za Vás „ručí“:). Pokrytie majú ale naozaj dobré, signál na telefóne som chytala aj v horách Munnaru vo výške 1300 m.n.m. Pokiaľ chcete použiť telefónne búdky – darmo ich budete hľadať v uliciach – nachádzajú sa vo vybraných obchodoch – treba preto pozerať nápisy pri dverách. Čo sa týka cien roamingu a výberu oprátora, popýtajte sa svojho slovenského operátora. Napr. O2 má na webe vypísané ako ceny, tak aj zoznam odporúčaných operátorov v Indii. Tými najväčšími sú Tata, Vodafone, AirTel, Idea.

Čo so sebou

Okrem lekárničky spomenutej vyššie v časti o zdraví by som odporúčala si so sebou zobrať špagát, štipce, vreckový nožík, univerzálne nabíjačky, píšťalka (toto znie vtipne, ale mali sme so sebou píšťalky, aby sme v prípade núdze zavolali o pomoc), mať vždy pri sebe nejaký zápisník a pero (napísať adresu hotela pre taxikára atď), mydlo na pranie, špirála na ohrev vody, zámok a reťaz, fotokópie leteniek, pasu, občianskeho preukazu, víz, poistnej zmluvy, zapalovač, mentolový inhalátor, pršiplášť, šatka a čiapka, drobné kamienky. A teraz vysvetlenia: Štipce+špagát+mydlo na pranie – v hoteloch Vám za poplatok radi operú, až na to, že nebude prať automatická práčka, ale nejaký starý chlap na dvorčeku, čím Vám to jednak veľmi nevyčistí a môže Vám byť nepríjemné nechať cudzieho človeka prať Vaše spodné prádlo. Niektoré veci sa teda dajú oprať aj v hotelovom umývadle a povešať po izbe. Zámok+reťaz – ak budete cestovať nočným vlakom, odporúča sa pripútať si kufre pod svojou postelou. Mentolový inhalátor – Vaša denná dávka fetu, zvlášť vo veľkých mestách pri prvých náznakoch smradu veľmi pomôže :). Pršiplásť+šatka+čiapka – v monzúnovom období na nezaplatenie, šatku ešte ocenia ženy pri návšteve náboženských miest, kde si treba zahaliť plecia+vlasy. Drobné kamienky – na odháňanie opíc a psov.

Doprava – vlaky, busy, taxi, rikše, motorky

Vlaky premávajú zväčša načas, sú najviac rozšírené v Indii, veľmi pohodlné a lacné. Každý vlak má niekoľko tried – pýtajte sa na AC/CC čo je klimatizovaná chair class – jedna z najlepších, nočné vlaky si pýtajte 2AC triedu (prvá buď nie je, alebo je iba jedno kupé), ktorá je klimatizovaná s postelami (v kupé sú dve a dve postele).  V bežnom vlaku ukážete lístok na začiatku vagónu sprievodcovi a ten Vás usadí na miesta (miestenku si teda dopredu nekúpite). V nočných vlakoch niekedy predajú viac lístkov ako majú miest a tak sa môže človek ocitnúť na čakačke a stáť celú noc na nohách v chodbičke dokým sa mu neuvolní miesto. Vo vlakoch chodia predavači s jedlom, maškrtami aj vodou, toalety sú také isté ako v slovenských vlakoch – malé a smradlavé. Pokiaľ sa dá, vyhnite sa kupovaniu lístkov na stanici a radšej si ich zadovážte cez net (cleartrip.com alebo makemytrip.com), pretože indický systém rezervácie je šialený. Majú napríklad rôzne kvóty – turistické, seniorské – teda počet miest na každý vlak vyhradený rôznym skupinám obyvateľstva, majú veľmi veľa tried vo vlakoch (aby ste sa nepomýlili a nepovedali „sleeper class“, lebo to je tá najhoršia), vagóny vyhradené pre ženy a niekedy sa rezervačný systém otvorí deň pred odchodom vlaku (tj. aj keď potrebujete lístok týždeň pred odchodom, tak ho môžte kúpiť až deň vopred, aj to sa musíte dostaviť na stanicu v určitú dobu a čakať v rade). Na stanici musíte navyše vyplniť tlačivo, mať kópiu pasov a veľa nervov.

Autobusy sú tiež prijateľné, ale nie sú také rýchle a lacné ako vlaky. Nemajú bezpečnostné pásy a všetci dobre poznáme správy o zrútených indických autobusoch…. Nie sú v nich toalety a tak je človek odkázaný na cikpauzy na motorestoch. Nočné autobusy majú kabínky so závesom, kde sa spí (nie veľmi pohodlne, keďže autobus sa natriasa viac ako vlak a navyše Vás bude budiť trúbenie, ktoré v Indii funguje namiesto svetelných signálov pre odbočenie atď.). Navyše v autobusoch nechodia žiadny predavači s jedlom a kufre nemáte pri sebe, ale v úložnom priestore, kde nad nimi nemáte žiadnu kontrolu. Ak ale nemáte inú možnosť a idete autobusom, aspoň si vyberte klimatizovaný. Ani nie tak kvôli teplu, ale v klimatizovaných priestoroch sa nezdržiava hmyz….

Taxíky – bez bezpečnostných pásov, zväčša staručké autá, ovešané náboženskými symbolmi sa nachádzajú všade. Keď prídete na letisko/vlakovú alebo autobusovú stanicu, hľadajte „Pre-paid taxi counter“, kde si zaplatíte odvoz bez zbytočného naťahovania sa. Väčšinou ide o dobrých taxikárov, ktorí vedia kam majú ísť. Bombaj je napríklad plný taxikárov, ktorí nevedia čítať, nehovoria anglicky, nepoznajú mapu a aj keď viete cestu, nepočúvajú Vás a radšej sa zastavujú a pýtajú ľudí na ulici. Zabijete tak strašne veľa času. Pokiaľ natrafíte na dobrého taxikára, držte sa ho ako kliešťa, vypýtajte si na neho číslo a radšej obetujte tých pár drobných na smsku, ako strácať čas, nervy a peniaze s nejakým náhodným blbým vodičom. V Bombaji sme narazili na super taxikára v Colabe (na Oliver Road vedľa Bentley’s hotel – volá sa John:), ktorý mal dokonca v aute vytlačené referencie od klientov, bol vyučený inžinier, vedel super anglicky a spravil nám neskutočnú obhliadku mesta, navyše vedel poradiť aj dobré reštaurácie. S taxikármi sa vždy dopredu dohodnite na cene, pokiaľ máte booknutý hotel, tak mu vysvetlite, že už ho máte zaplatený, aby Vás neodviezol do iného hotela, kde mu dajú províziu za turistov, ktorých dovedie. Pokiaľ Vás nebude lanáriť na iný hotel, môže ešte skúsiť obchody. To už je na Vás, či na jeho prosbu „pozrieť si kamarátov obchodík“ zareagujete alebo nie. Cenu taxíkov si orientačne zistite dopredu, aby ste sa nenechali napáliť a aj tak vždy zjednávajte, resp. dohodnite sa na celodennom vození po meste po pamiatkach za výhodnú cenu.

Letecká doprava je v Indii veľmi rozvinutá, medzi lacné letecké spoločnosti na vnútroštátnu dopravu patria SpiceJet, AirIndia, JetLight, JetAirways, JetConnect a Kingfisher (na ktorý sú trocha horšie referencie). Letenky sa dajú booknuť v pohodlí na internete a pre letiská a lietadlá platí vysoký štandard.

Skútre a motorky sa dajú požičiať, ak si teda trúfnete jazdiť na lavej strane a uhýbať sa kravám, psom a vytrubovať po iných autách. Na Goa, kde je menej dopravy si turisti bežne berú skúter, dokonca aj pokiaľ nemajú so sebou vodičák, vraj stačí policajtom dať 100Rs (cca 1,4 EUR). Treba ale dávať pozor na jazdu po tme a počas dažďa – kvalita indických ciest je síce lepšia ako v Poľsku, ale skončiť v nemocnici by som tam veru nechcela:)

Indická mentalita a správanie

Trvalo mi niekoľko dní pochopiť indov 🙂 Tak napríklad je lepšie pýtať sa otvorené otázky. Pokiaľ sa spýtate „Je týmto smerom chrám xyz?“, tak Vám Ind kývne hlavou aj keď netuší, o čom hovoríte. Ak sa ale opýtate „Ktorým smerom je chrám xyz?“, dočkáte sa trochu vierohodnejšej odpovede (ale pre istotu sa opýtajte ešte nezávisle dvoch ďalších ľudí:). Indi sú veľmi milí a snažia sa Vám pomôcť za každú cenu a preto Vám nepovedia nie. Trochu je občas metúce ich mykanie hlavou – aj keď s niečim súhlasia, trasenie hlavy z jednej strany na druhú skôr vyzerá ako „nie“ alebo „možno“. Pokiaľ chcete prelomiť ľady, stačí sa opýtať na rodinu (predovšetkým deti, na ktoré je každý ind veľmi hrdý) alebo pochváliť Indiu, na ktorú je tiež každý Ind hrdý. Je ťažké vo všeobecnosti opísať typického Inda. V krajine toľkých náboženstiev, kást, triednych rozdielov a štátov je množstvo rozdielov. Tak napríklad vo všeobecnosti sú Sikhovia veľmi praktickí a racionálni, obyvatelia komunistickej Keraly sú zase vo všeobecnosti veľmi vzdelaní a ovládajú dobre angličtinu. Všade môžete natrafiť na moderných Indov s generáciou telefónov, ktorá k nám ešte nedorazila a hneď vedľa nich na zemi nahé spiace deti, ktorých rodičia sa živia žobraním. Indi sú inak celkom emocionálni a na rozdiel od iných ázijských krajín môžte z ich tváre čítať ako z otvorenej knihy. Ďalšou zvláštnosťou sú schopné ženy – na všetkých úradoch, vlakových staniciach a podobne sme sa vždy snažili dostať do rady k okienku, kde bola žena. Možno pre ich častú diskrimináciu musia makať viac ako muži, aby si zaslúžili rovnakú pozíciu a plat a preto sme s nimi mali vždy lepšie skúsenosti – boli proste schopnejšie 🙂 Keď sa raz skamarátite s Indom, budete časťou rodiny – budete pozvaný na svadbu či na obed, budú sa Vás pýtať množstvo vecí ako manželstvo a deti (pre väčšinu indov je nepochopiteľné aby boli niekto rozvedený a je ťažké sa s nimi na túto tému baviť), na náboženstvo (ak ste ateista tak prajem veľa šťastia pri vysvetlovaní Vášho svetonázoru:).

POZOR! Ohľadom Indických vlakov veľmi odporúčam tento článok – http://www.seat61.com/India.htm#.UKUy52l_VzV

UPDATE!!!! Viacerí ľudia ma kontaktujú ohľadom ďalších rád pri ceste do Indie. Konečne som dostala aj jeden feedback – vraj rezervovanie vlaku cez cleartrip.com je trochu problematické a neberie zahraničné platobné karty. Dá sa to ale obísť pokiaľ sa zaregistrujete s indickým číslom a overia si Vás cez sms (stačí teda dôveryhodného India ktorý Vám pomože trocha).

Je ešte nejaká oblasť, ktorá by Vás zaujímala alebo máte nejaké cenné rady na doplnenie? Píšte v komentároch 🙂

Martina