Slovné spojenie „informačná spoločnosť“ nie je na Slovensku neznáme – Google mi uviedol niečo vyše 100 000 výsledkov hľadania na stránkach v slovenčine. Fascinovala ma pestrosť stránok a dokumentov, kde sa tento termín vyskytoval – napríklad výsledkom vyhľadávania tohto spojenia pre všetky polia v online katalógu Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre bolo 26 dokumentov, zaujala aj definícia v slovenskej Wikipédii prevzatá z Otvorenej filozofickej encyklopédie. Teoreticky by teda táto téma mala byť pomerne známa aj mimo okruh špecialistov na informačné a komunikačné technológie, s ktorými je informačná spoločnosť úzko spájaná. Pochopiteľne, nie je ľahké „zmerať“ do akej miery informačná spoločnosť a súvisiace témy prenikli do myslenia väčšiny ľudí na Slovensku, blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu (EP) však umožňujú utvoriť si aspoň základnú predstavu.
V krajinách Európskej únie i v EÚ samotnej sa totiž informačnej spoločnosti i súvisiacej otázke tzv. digitálnych práv venuje celkom slušná pozornosť (pre ilustráciu stačí Google „digital rights“). V súvislosti sa voľbami do Európskeho parlamentu sa teda celkom prirodzene objavila iniciatíva WePromise.EU, ktorá sa obracia na kandidátov do EP a vyzýva ich prejaviť sa ako kandidát, ktorý sľubuje postaviť sa za práva občanov EÚ v digitálnom priestore. Nič zložité – stačí prečítať si desaťbodovú „chartu“ a odoslať mail ktorým sa kandidát prihlási k jej rešpektovaniu a presadzovaniu v EP (samozrejme v prípade svojho zvolenia za europoslanca).
Na webstránke iniciatívy je uvedený aj malý prehľad kandidátov, ktorí sa už k charte prihlásili. Dnes, tesne pred začiatkom volieb, je skóre Slovenska stále také, ako bolo na začiatku – teda nula. Len v troch krajinách EÚ (okrem nás ešte Malta a Lotyšsko) sa nenašiel ani jeden nádejný europoslanec, ktorý by sa pokúsil prezentovať sa pred voličmi ako zástanca ich základných občianskych práv v digitálnom priestore. Okolo tristo kandidátov na poslanca EP na Slovensku buď informačná spoločnosť vôbec nezaujíma (a o iniciatíve či téme digitálnych práv ani netušia), alebo nepredpokladajú, že by vynaložená minimálna námaha, neporovnateľná s klasickou volebnou kampaňou, im pomohla získať aspoň pár hlasov spomedzi tých slovenských voličov, ktorým táto téma niečo hovorí. Zdá sa teda, že na Slovensku je informačná spoločnosť a s ňou súvisiace témy ešte stále len akousi exotikou, ktorá sa nás ani príliš netýka.
Jozef