Všimnime si, ako sa veda systematicky vyhýba niektorým javom, ktoré sú medzi ľuďmi rozšírené a zaužívané (a to je dnešný svet prepchaný snahou o vedecký prístup pomaly ku všetkému). Napríklad také lámanie – lámu sa stromy, skaly, chlieb, sľuby, rekordy, pečate, predsudky, ľady, krky/väzy, jazyk (napr. nemčinu), vlasy, nechty, palice, charakter, láme sa v kĺboch, v kostiach, v krížoch, … O tom, že lámanie bolo pre našich predkov veľmi dôležitá činnosť, svedčí trebárs rozprávkový hrdina Lomidrevo, nástroj zvaný lámačka (predchodkyňa trlice) ale aj názvy obcí ako Lamač či Lom nad Rimavicou. Súvisiace vlámanie či vlámačka dokonca pretrvali ako obľúbené činnosti aj do súčasnosti. Zaujímavé, že veda si nejak zvlášť všimla iba lámanie (lom) svetla a aj to spracovala mimoriadne suchárskym spôsobom (pozri Wikipédia). Evidentne teda veda v tomto smere na viac nemá, z čoho logicky plynie („tam kde veda končí, tam pataveda ešte len začína“) príležitosť pre patavedu. Tak sa na to pozrieme.
Pre začiatok priznajme vede, že dokáže vysvetliť niektoré elementárne príklady lámania – ak sa na niektoré telesá vhodným spôsobom pôsobí silou, ktorá prekročí nejakú hraničnú hodnotu, danú materiálom z ktorého je teleso skonštruované, dôjde k skokovej zmene stavu telesa – teleso sa zlomí (napríklad strom, palica, kus ľadu, chlieb, … v niektorých prípadoch asymetrického zlomenia sa tiež hovorí o odlomení časti telesa (kameň)). Asi každý sa už stretol s jednoduchými prípadmi lámania končatín (zlomená ruka, zlomená noha), ktoré sa v princípe dajú takto vysvetliť … to však neplatí pre všetky známe prípady lámania nejakej vyčnievajúcej časti ľudského tela – pozri lámať si hlavu pre ktoré ešte nebol popísaný prípad, že by to viedlo k zlomenej hlave – prečo??
Takže ako na to? Všimnime si, že pri lámaní si hlavy sa predpokladá (očakáva), že predmetnú činnosť vykonáva iba jeden človek, resp. keď si lámu hlavu viacerí, každý si láme len tú svoju … takže je zrejmé, že sila či vôľa jednotlivca nepostačuje na úspešné dokonanie tejto aktivity, teda zlomenie hlavy. Záver je jednoduchý – keď ľudia prekonajú svoje sebectvo a budú ochotní aktívne pomôcť svojim blížnym, ktorí si márne lámu hlavu, až potom máme šancu dožiť sa historicky prvej zlomenej hlavy.
Kým v prípadoch lámania toho, čo vyčnieva z ľudského trupu veda ešte sem-tam niečo dokáže vysvetliť, úplne zlyháva ak ideme do hĺbky. Pre ilustráciu uvediem aspoň niektoré otvorené problémy (zároveň možné témy na patavedecký výskum):
Vieme, že človek môže mať zlomený hlas – lámu sa všetky hlasy rovnako, alebo je rozdiel či sa láme ženský (soprán, mezosoprán, alt) alebo mužský (tenor, barytón, bas) hlas? Je ťažšie zlomiť tenor alebo bas? Aký je index lomu hlasu?
Zdá sa byť logické, že na rozdiel od vyčnievajúcich častí trupu sa vnútornosti nebudú lámať … prečo potom niektorí ľudia majú zlomené srdce? Bolo by do istej miery pochopiteľné, keby šlo len o ľudí, o ktorých sa traduje, že majú kamenné srdce, ale zdá sa, že zlomenie srdca postihuje aj iných. A prečo sa srdce dá zlomiť a pečeň nie, hoci o tej je známe že mnohí ľudia ju majú riadne stvrdnutú?
To, že zlomený človek má obvykle aj zlomený hlas, zatiaľ čo zlomený charakter sa zlomeným hlasom neprejavuje, indikuje, že by bolo chybou stotožniť človeka a charakter, ako sa to často mlčky predpokladá, ale skôr že človek a charakter spolu vôbec nesúvisia (resp. súvisia iba ak náhodou). Vzhľadom na značný praktický význam je overenie tejto hypotézy mimoriadne dôležité.
Uvedené príklady sú pritom ešte vcelku jednoduché, a tak pre patavedcov ktorí túžia dosiahnuť skutočne vysoké méty, prikladám aspoň tri príklady zložitejších problémov lámania. V prvom prípade je to otázka, či pôsobenie už zlomeného konštruktu môže spôsobiť zlomenie iného, ešte nezlomeného? Vo všeobecnosti asi nie (zlomenou rukou asi ťažko zlomiť trebárs palicu), ale otázka je, či sa to dá úplne vylúčiť … ilustratívny príklad – môže požívanie zlomeného vína zlomiť človeka či spôsobiť lámanie jazyka?
Ďalším problémom je kompozícia zlomených konštruktov – čo bude výsledkom ak človek zlomí rekord a oslávi to požitím zlomeného vína? Všimnime si súvislosť s predchádzajúcim problémom, teda možnosť reťazového lámania (či požitie zlomeného vína na oslave zlomenia rekordu môže vyvolať lámanie jazyka oslávencom až do takej miery, že ostatní oslavujúci nad ním zlomia palicu, a pod.).
No a momentálne asi najzložitejším otvoreným problémom je otázka, čo je výsledkom lámania nejakého zloženého konštruktu. Ilustratívny príklad – poznáme zlomené srdce, poznáme zlomený hlas – čo potom bude výsledkom lámania hlasu srdca? Bude to zlomený hlas srdca, hlas zlomeného srdca, alebo zlomený hlas zlomeného srdca?
Jozef