Zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme a ochrana osobných údajov

V Národnej rade SR už je vládny návrh zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, čo poskytuje peknú príležitosť ilustrovať ako rozsah, tak aj zložitosť riešenia problému ochrany osobných údajov v zdravotníctve. Približnú predstavu o rozsahu dá záujemcovi už len čas potrebný na prečítanie zoznamu všetkých uvažovaných registrov a detailný zoznam zdravotníckych údajov, ktoré majú obsahovať. Zložitosť riešenia ochrany osobných údajov sa dá pekne ukázať na probléme stanovenia kto, za akých okolností a ku ktorým osobným údajom môže mať prístup, špeciálne na prípade Elektronickej zdravotnej knižky (EZK). Jej  proklamovanou výhodou má byť totiž možnosť poskytnúť potrebné údaje pre prípad neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napríklad v prípadoch kedy dotknutá osoba nie je schopná tieto údaje sama poskytnúť (má problémy komunikovať, je v bezvedomí a pod.).

Pre takéto prípady obsahuje EZK tzv. pacientsky sumár (§5 ods. 1 písm. b), ktorého obsah je podrobne špecifikovaný v §6 ods. 1. Návrh zákona v §5 ods. 5 špecifikuje kto môže mať prístup k údajom EZK a v akom rozsahu, pričom sa rozumne riadi princípom prístupu len k tým údajom, ktoré príslušný zdravotnícky pracovník potrebuje. Podľa ods. 6 vo väčšine vymenovaných prípadov prístup k týmto údajom nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Pre pacientsky sumár sa síce tiež nevyžaduje súhlas dotknutej osoby, je však potrebné (§6 ods. 3) preukázať sa jej preukazom poistenca s elektronickým čipom (nie je potrebné zadať jej „bezpečnostný kód“). Vidieť, že predkladateľ zákona sa usiloval nájsť riešenie, ktoré aj bez súhlasu dotknutej osoby umožní hociktorému zdravotníckemu pracovníkovi v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti mať k dispozícii užitočné údaje ak aj táto osoba nie je schopná komunikovať, a zároveň zabráni prístupu k pacientskemu sumáru zdravotníckym pracovníkom, ktorí na to nemajú legitímny dôvod. Potiaľ je to OK, do oblasti ochrany osobných údajov však spadá aj problém rozhodnúť, ktoré osobné údaje majú byť sprístupnené aj inak oprávneným osobám – a  práve tam obsah pacientskeho sumára ukazuje, že nie vždy je táto úloha jednoduchá.

Uvažujme informáciu o stave osoby, ktorý síce má len dočasný charakter, nepostihuje každého, nestáva sa často, ale napriek tomu z hľadiska ochrany osobných údajov nesporne ide o osobný údaj – tehotenstvo ženy. Minimálne do času, kedy je tehotenstvo na postave ženy bežne viditeľné (teda „zverejnené“), ide o veľmi intímny osobný údaj, ktorý si zaslúži náležitú ochranu. Nielen v prípade „celebrít“, ktorých tehotenstvo je pre bulvárnych novinárov úplne nelogicky mimoriadne zaujímavé … veď napr. vydierať či psychicky ničiť hrozbou prezradenia takejto informácie možno aj úplne obyčajné osoby. Skrátka, zdá sa byť celkom prirodzené, aby o sprístupnení tejto informácie rozhodovala naozaj osoba, ktorej sa bezprostredne týka, teda požadovať náležitú ochranu údaja o tehotenstve ženy pred prístupom neoprávnených osôb.

Na druhej strane človek nemusí byť zdravotníckym špecialistom aby vedel, že tehotenstvo ženy je faktor, s ktorým sa musí počítať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a ešte viac v prípade, ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že v pacientskom sumári takýto údaj absentuje. Znamená to, že aj po plnej implementácii EZK v prípade ženy vo fáze tehotenstva, kedy toto ešte nie je viditeľné, v prípade jej bezvedomia a nutného zásahu záchrannej zdravotnej služby príslušný zdravotnícky pracovník takúto dôležitú informáciu v EZK nenájde …

Myslím, že tento príklad pekne ilustruje zložitosť problému riešenia ochrany osobných údajov – existenciu prípadov, kedy si protirečia odôvodnené požiadavky na ochranu osobných údajov a skutočnosť, že obmedzenie prístupu k týmto údajom môže mať nezanedbateľné dôsledky … a je potrebné rozhodnúť.

Akosi sa mi nechce veriť, že by absencia informácie o tehotenstve ženy v pacientskom sumári bola dôsledkom prehliadnutia zo strany predkladateľa zákona. Je možné, že sa jednoducho len spoľahol na to, že pri prehľadávaní bezvládneho tela popri preukaze poistenca nájde zdravotnícky pracovník aj tehotenskú knižku … alebo že by sa v tomto prípade predkladateľ vedome rozhodol vyriešiť konflikt požiadaviek na pomerne široké sprístupnenie tohto údaju versus požiadaviek na obmedzenie prístupu k nemu v prospech bezpodmienečnej ochrany osobných údajov? Ktovie ako to bolo, v tom poslednom prípade by však mal na výber aj tretiu možnosť, ktorá je celkom praktická. Bolo by totiž možné dať dotknutej osobe možnosť rozhodnúť sa, či údaj o jej tehotenstve má byť v pacientskom sumári, alebo nie. Takáto „personalizácia“ však nie je v súlade s prístupom, podľa ktorého (múdry) štát paušálne za všetkých naraz rozhodne, čo potrebujú a čo je pre nich dobré … žeby to bol dôvod vynechania tejto možnosti?

Jozef