Zaujímavý pohľad na ochranu súkromia
Dočítal som Helen Nissenbaum: Privacy in Context: Technology, Policy, and the Integrity of Social Life, Stanford Law Books, 2009. K téme ochrany súkromia som už prečítal dosť textov, táto kniha mi však ukázala ďalší pohľad na súkromie, iný ako tie, s ktorými som sa doteraz stretol – pohľad moderného filozofa. Pre mňa, zvyknutého čítať príspevky k ochrane súkromia od právnikov či informatikov, bol takýto pohľad úplne novým … vďaka Nissenbaumovej štýlu písania to však bola mimoriadne zaujímavá a prínosná skúsenosť. Občas som síce musel spomaliť a pozornejšie prečítať obzvlášť „filozofické“ pasáže, ale šlo to … len som si so smútkom uvedomil, ako veľmi mi chýba vzdelanie v oblasti aspoň základov filozofie. V časoch môjho vysokoškolského štúdia sme síce predmet s takým názvom aj mali, ale… tzv. marxistická filozofia, ako sa to volalo, však bola o niečom úplne inom a rozhodne ma nepripravila na aplikovanie filozofického prístupu k problémom okolo nás a hľadaniu vhodného riešenia. A to je škoda, pretože ľudia, ich myslenie a konanie, sa nedajú dosť dobre popísať, vyjadriť exaktnými, deterministickými formuláciami, na ktoré som ako informatik zaťažený – a práve tam môže pomôcť „filozofický“ pohľad.
Ako informatikovi sa mi doteraz ako logické javilo také vnímanie problému ochrany súkromia, ktoré do definície vkladalo aj náznak technického riešenia – ochrana súkromia ako právo mať kontrolu nad šírením svojich osobných údajov, resp. ako právo obmedziť k takýmto údajom prístup. Znie to síce logicky, ale v praxi takéto právo nie je a zrejme ani nebude absolútne – a takáto formulácia príliš nepomáha pri hľadaní vhodného kompromisu v konfliktoch medzi záujmami jednotlivca (ochrana jeho súkromia) a záujmami iných subjektov (argumentujúcich potrebou spracúvať osobné údaje pre väčšiu bezpečnosť, komfort a pod. toho istého jednotlivca).
Nissenbaumová neponúka univerzálne platný recept na riešenie takých konfliktov, ale prístup, platformu pre diskusie pri hľadaní vhodného kompromisu, resp. pre interpretáciu zákonných noriem pre konkrétne prípady v praxi. Ponúka iný, širší pohľad, a musím priznať, že jej formulácie sa mi celkom pozdávajú… „Máme právo na súkromie, ale nie je to ani právo kontrolovať osobné údaje, ani právo na obmedzenie prístupu k týmto informáciám. Namiesto toho, je to právo na život vo svete, v ktorom naše očakávania o toku osobných údajov sú z veľkej časti splnené; očakávania, ktoré sú formulované nielen zvykmi a konvenciami, ale všeobecnou dôverou že tieto toky zodpovedajú kľúčovým princípom organizovania spoločenského života, vrátane tých morálnych a politických.“
Jozef
