Zmeny v údajoch môžu niesť závažné informácie
V čase studenej vojny si vraj mali niektorí ruskí špióni v USA o.i. všímať napohľad tak triviálnu vec, ako množstvo objednávok v pizzeriach v blízkosti Pentagonu. Znie to nepochopiteľne, ale len dovtedy, kým si človek neuvedomí, že dôležité nie sú presné počty objednávok, ale ich zmena – prudké zvýšenie počtu objednávok signalizuje neobvyklú aktivitu v Pentagone po pracovnom čase, teda krízovú či inú situáciu vymykajúcu sa z bežnej rutiny.
Niečo podobné v podstate každý deň praktizujú lekári – zo zmeny telesnej teploty či iných vonkajších (zvonku viditeľných či merateľných) parametrov pacienta odvodia informáciu o tom, čo sa deje v pacientovom organizme – a nepotrebujú pritom ani dotyčného otvoriť a pozrieť sa priamo. Skrátka, ak chceme vedieť čo sa deje „vnútri“, často stačí sledovať vhodné „vonkajšie parametre“ a z nich, resp. ich zmien sa urobia uzávery o tom, čo sa „vo vnútri“ deje. Kto je ochotný akceptovať takúto možnosť, je na najlepšej ceste pochopiť, aké zložitý problém sa vlastne skrýva v napohľad jednoduchom slovnom spojení „ochrana súkromia“ či „ochrana osobných údajov“.
Jednou zo základných prekážok pri šírení osvety o ochrane súkromia je skutočnosť, že ľudia spravidla majú značne obmedzenú predstavu o možnom ohrození súkromia jednotlivca. Konkrétne, až príliš často uvažujú len o údajoch (dokumentoch, výrokoch), ktoré výslovne vypovedajú o nejakých skutočnostiach zo súkromia nejakej osoby … a len zriedka ich napadne uvažovať aj o údajoch, z ktorých sa čo-to zaujímavé dá nepriamo odvodiť v štýle vyššie spomenutých príkladov. Preto stojí za to uviesť niekoľko ďalších príkladov ilustrujúcich čo všetko sa dá odvodiť z napohľad nevinných údajov, presnejšie z ich zmien.
Uvažujme napríklad nákupy bežných potrieb do domácnosti – pri takých rutinných činnostiach človek obvykle kupuje značku toho-ktorého produktu, na ktorú si už zvykol. Aj toto sa však stalo predmetom skúmania a ukázalo sa, že vážne zmeny v živote človeka sa odrážajú v zmenách nakupovacích návykov – napríklad po svatbe je pravdepodobná zmena značky kávy, po rozvode sa zvýši pravdepodobnosť prechodu na inú značku piva, a pod.
Tieto všeobecné poznatky sa stali základom pre zisťovanie odpovedí na úplne konkrétne otázky marketingových špecialistov. Štatistické skúmanie dostatočne veľkého súboru údajov o klientoch a ich nákupoch počas dostatočne dlhého obdobia umožnilo napríklad špecialistom americkej spoločnosti Target zistiť, aké zmeny v nákupných zvykoch signalizujú tehotenstvo zákazníčiek – a dokonca s veľkou mierou presnosti odhadnúť aj termín pôrodu. Údajne sa im podarilo takýmto spôsobom „na diaľku“ odhaliť tehotenstvo stredoškoláčky, ktorej rodina o ničom netušila a bola prekvapená ponukami tehotenských a dojčenských potrieb, ktoré od Targetu ich dcéra dostala.
Pripomeňme si, že táto tak intímna informácia nebola nikde výslovne uvedená a že Target si ju odvodil len z napohľad nevinných údajov o tom, čo si predtým dotyčná zákazníčka u nich objednala, plus výsledkov výskumu o zmenách v nákupných zvyklostiach a ich vzťahu k zmenám v živote zákazníkov.
Iný príklad vyznie ešte zvláštnejšie – čože sa dá vyčítať z údajov merača spotreby elektrickej energie? Napohľad „nič moc” – ale čo keď otázku mierne preformulujeme na „čo sa da vyčítať zo zmien údajov o spotrebe elektrickej energie”? Ešte doplňme, že takáto otázka sa kladie predovšetkým v súvislosti s nasadzovaním digitálnych tzv. chytrých metračov („smartmeters”), ktoré posielajú údaje o aktuálnej spotrebe elektrickej energie v danom priestore v krátkych (až niekoľkosekundových) intervaloch.
Výskum v tejto oblast je ešte len v začiatkoch, ale čiastkové výsledky sú už známe. Merania profesora Grevelera z Fachhochschule Münster ukázali, že z „profilu energetickej spotreby domácnosti” je možné zistiť, na aký kanál je naladený televízor … a tiež, že na určenie obsahu programu (v zmysle identifikácie sledovaného filmu) postačia dva súvislé päťminútové úseky profilu (bez vážnejších rušivých vplyvov ostatných spotrebičov). Na tieto výsledky nadviazali aj D.Carluccio a S.Brinkhaus vo svojej prezentácii na Chaos Communication Congress 2011, ktorá sa konala skôr a vyvolala aj väčší mediálny ohlas – škoda len, že nie aj u nás.
Z príkladov, názorne ilustrujúcich aké informácie sa dajú odvodiť z napohľad nezaujímavých údajov (resp. ich zmien), pekne vidieť, že problém ochrany súkromia je zložitejší, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Už len definovať, ktoré údaje je potrebné chrániť, je v svetle takýchto poznatkov netriviálna úloha – a preto ani príliš neprekvapí, že platná legislatíva (u nás predovšetkým zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov) nedáva v tomto smere dostatočné usmernenie. Ale aj tak by pomohlo, keby si viac ľudí uvedomilo, že pri ochrane súkromia nejde len o údaje/dokumenty, ktoré čo-to o človeku vypovedajú priamo, ale mnohé citlivé informácie sa dajú odvodiť nepriamo, s využitím napohľad nezaujímavých údajov, resp. ich zmien.
