Poznanie minulosti umožňuje poučiť sa a neopakovať rozhodnutia či kroky, ktoré sa neosvedčili, ale pomôže aj pri posudzovaní odbornej úrovne a dôveryhodnosti inštitúcie alebo jednotlivca. Záznamy o tom, čo sa v minulosti udialo, sú spoľahlivejšie ako ľudská pamäť, nie sú obmedzené na časový úsek jedného života a poznanie, ktoré zachytávajú, sa dá komunikovať aj iným ľuďom. Historické záznamy môžu vypovedať o osobe, budove, inštitúcii, obci, meste, spoločnosti, ale aj o odbornej disciplíne, jej vývoji, úspechoch i zlyhaniach.
Odborná disciplína, ktorú dnes poznáme pod názvom kybernetická bezpečnosť, bola kedysi známa ako informačná bezpečnosť a ešte predtým ako počítačová bezpečnosť. Samozrejme, zvykli sme si, že všetko – teda očakávame, že aj história kybernetickej bezpečnosti – je na Internete a všetko, čo potrebujeme, sa dá vygoogliť. Z praktického pohľadu to však nie je tak jednoduché, najmä ak dosiahnuteľné čiastkové informácie nie sú kvalifikovane a systematicky spracované a „utriedené“ (obzvlášť, ak nás zaujíma „lokálna“ história, nie celosvetová).
Pre ilustráciu si predstavme hľadanie správ o bezpečnostnom incidente niekedy v minulosti, o ktorom vieme len toľko, že šlo o únik údajov z poisťovne. Dokonca ani doplnková informácia o názve poisťovne nemusí automaticky znamenať výhru, ak menovaná poisťovňa takých incidentov zakúsila viac a rôzneho charakteru (napríklad pre Google: „únik dát“ Uniqa). Okrem toho, čiastkové informácie môžu zmiznúť – ak aj nie z Internetu, tak z dosahu bežného vyhľadávania. Napríklad, pri hľadaní linkov pre článok Novela zákona, ktorá vyvoláva spomienky som zistil zaujímavú skutočnosť … na zive.sk som sa v histórii dostal späť len do roku 2009. Vtedy bol publikovaný článok, v ktorom boli síce linky na súvisiace články z r. 2007 (kauza zhabaných serverov Websupportu ), resp. 2006 (kauza hacknutia NBÚ ), kliknutie na ne vsak viedlo len k stránke s textom „Chyba v Matrixe. Stránka, ktorú hľadáte neexistuje.“
Samostatným problémom je pátranie po udalostiach hlbšie v minulosti, z éry pred rozšírením Internetu, kedy sa informácie ešte zachytávali a šírili skoro výlučne v papierovej forme, čiže bez ďalšieho spracovania mimo dosah súčasného vyhľadávania na Internete. Napríklad, kto už dnes vie, že prvé (neutajované) odborné články slovenských autorov o kryptografii/počítačovej/informačnej bezpečnosti boli publikované v druhej polovici 80. rokov minulého storočia, alebo že pravdepodobne prvý antivírový program na našom území vznikol v r. 1987?
V rámci pripomienkovania prvého návrhu taxonómie kybernetickej bezpečnosti, spracovaného Európskou komisiou v r. 2018, sa podarilo presadiť zaradenie Histórie kybernetickej bezpečnosti do výsledného dokumentu ako samostatnú podoblasť domény Human Aspects. Formálny základný rámec pre systematický výskum histórie kybernetickej bezpečnosti na Slovensku teda existuje, teraz len nájsť niekoho, kto sa tejto témy chytí. Ešte stále žijú ľudia, ktorí stáli pri zrode tejto disciplíny na našom území (v tých časoch ešte Československa), ešte stále je možné systematicky zmapovať kľúčové udalosti i osoby, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili jej ďalší vývoj.
Historia vero testis temporum, lux veritatis, vita memoriae, magistra vitae (História je svedkom čias, svetlom pravdy, životom pokračujúcim v pamäti potomstva, učiteľkou života) [Cicero]